Na Magurku som sa vybrala po prvýkrát v živote. Už pri príchode som cítila silnú, až magickú energiu tohto miesta. Malá osada ukrytá pod oblúkom Nízkych Tatier pôsobila ako tiché, bezpečné útočisko – presne to, čo som v tej chvíli potrebovala. Sme tu správne, prebehlo mi hlavou, keď som zbadala našu útulnú chatu pod Hrebeňom. Majitelia nás privítali s úsmevom a čerstvými domácimi koláčmi – a ja som hneď vedela, že toto bude výnimočný víkend.
Stretnutie žien – sila kruhu a dôvery
Postupne začali prichádzať prvé účastníčky retreatu. Niektoré z nich som poznala už z nášho jesenného stretnutia na Hrušove, takže privítania boli srdečné, objatia dlhé a rozhovory plné otázok o tom, čo mí kto nové. Na večer sme už boli v plnej zostave – a po výbornej večeri od našich milých domácich sa spontánne rozprúdil kruh zdieľania.
Priznám sa, tento raz sa mi na retreat veľmi nechcelo ísť. Bola som vyčerpaná a riešila náročné rodinné témy. Necítila som sa byť oporou pre ostatné ženy – a tak som to povedala. Otvorene, v zraniteľnosti a bez prikrášlenia. A práve tým sa otvoril celý priestor. Zrazu sa pridávali aj ďalšie ženy – každá so svojím príbehom, so svojimi výhrami aj zlyhaniami. V miestnosti sa rozliala hlboká dôvera, porozumenie a ženská spolupatričnosť.
Spomalenie, ticho a návrat k telu
Niektoré z nás potom zamierili do wellnessu – saunovali sa, vírivkovali, alebo len tak oddychovali v tichu, v spojení so svojím telom. Iné si užívali večer pri krbe, v teple plameňov, ktoré tancovali za zvuku praskajúceho dreva. Bolo to presne to spomalenie, po akom sme všetky túžili.
Ráno nás čakali raňajky ako pre kráľovné – a po nich sa niektoré z nás vydali na prechádzku po okolí. Vonku síce nebol sneh, no silný mráz prečistil vzduch tak, že sa dýchal ako priezračný kryštál. Túlanie po lese, zamrznuté kaskády potoka a ticho prírody boli liečivé samy o sebe. Miesto sálalo pokojom a ženskou energiou.
Art-koučing – dotknúť sa duše cez tvorbu
Po obede sa začal náš oficiálny program. Odštartoval ho art-koučing, ktorý viedla Svetlanka. Cez tvorbu, farby a symboly sme sa ponárali do vlastného vnútra. Pýtali sme sa samy seba, kam smerujeme, čo potrebujeme pustiť a čo chceme pozvať do svojho života. Na plátne sa objavovali vnútorné krajiny duše – plné bolesti, radosti aj ticha poznania. Bol to proces, ktorý priniesol množstvo „aha“ momentov a otvoril nás novým pohľadom.
Večer venovaný vôňam – aromaterapia ako cesta k duši
Večer patril vôňam – jemným, hlbokým, liečivým. V miestnosti tancovalo svetlo sviec a plamene v krbe si spokojne praskali. Vzduch sa napĺňal teplom, pokojom a vôňou prírody – ako keby sa les, lúka aj kvetinová záhrada stretli v jednom okamihu, priamo tu s nami na chate.
Každá z nás si intuitívne vyberala esencie, ktoré s ňou najviac rezonovali – tie, ktoré prehovárali priamo k našej duši. Céder pre podporu koreňov, bergamot pre radosť a povzbudenie, geránium pre lásku, ylang-ylang pre nežnosť a zmyselnosť. Z týchto vôní sme miešali osobné terapeutické parfumy – malé fľaštičky, do ktorých sme vložili svoje zámery, a ktoré sa stali našimi sprievodcami na nadchádzajúce obdobie života.
Vôňa, ktorú si človek namieša s otvoreným srdcom, má totiž schopnosť liečiť nielen telo, ale aj spomienky, myšlienky a pocity. Každý vánok v miestnosti niesol inú esenciu – a spolu vytvárali mozaiku ženskosti, dôvery a lásky. Bol to večer, kedy sa vône stali modlitbou a každé nadýchnutie pripomenutím, že príroda v nás vždy vie, čo potrebujeme.
Cacaová ceremónia – posvätné spojenie
Záver retreatu mal až posvätnú atmosféru. Ráno nás čakala ceremónia s kakaom, ktorú Andres viedol s obrovskou úctou a láskavosťou.
Keď prvé mlieko vykypelo z hrnca a v miestnosti sa ozval výbuch smiechu, vedeli sme, že aj duch cacaa má zmysel pre humor 😀
Po chvíli sa však priestor stíšil. Andres nás energeticky očistil tradičným vydymovadlom Copal a orlími perami, potom sme s vďakou vzali do rúk šálku s teplým kakaom, poďakovali Matke Zemi a požehnali všetky svetové smery. Keď sme sa napili cacaa, čas sa akoby zastavil. Cítila som spojenie – so sebou, so ženami okolo, so všetkým, čo je.
Andres potom ponúkol med Melipona – posvätný dar bezžizadlových včiel z džungle. Tí, ktorí boli dostatočne odvážni, si nechali kvapnúť pár kvapiek do očí.
Veru, neverila by som, že sladký med môže byť taký štipľavý. No zároveň som cítila, ako sa vo mne čosi čistí. Podľa Mayov je tento med liečivý nielen pre fyzický zrak, ale pomáha nám aj energeticky – aby sme sa zbavili negatívneho videnia sveta a uvideli ho opäť očami lásky.
Rozlúčka plná vďaky a ženského objatia
Po ceremónii nasledovala rozlúčka – sprevádzaná objatiami, slovami vďaky a pocitmi hlbokého uvoľnenia. Všetko, čo sme potrebovali pustiť, sme nechali tam – na Magurke.
Domov sme sa vracali odľahčené, zregenerované, pomaly… akoby sme si chceli túto čarovnú energiu uchovať čo najdlhšie. Tento retreat mi priniesol dôležitý aha moment.
Uvedomila som si, že nepotrebujem byť mentorka, koučka ani leaderka. Že s čímkoľvek do priestoru prichádzam – je to v poriadku. Že je v poriadku cítiť sa slabo a zraniteľne, a ešte krajšie je to priznať. Otvoriť sa v tej zraniteľnosti, zdieľať a vytvoriť svojou úprimnosťou most – prepojenie medzi ženami. Pretože práve v týchto momentoch vzniká pokojná a láskavá atmosféra, v ktorej sa aj tie, ktoré sa doteraz skrývali, odvážia vystúpiť zo svojho úkrytu a pozrieť sa do očí svojej sestre.
Uvidia v nej seba – kúsok svojho príbehu, bolesti, radosti i múdrosti. A o tom to celé je. Sme tu spolu. Sme tu jedna pre druhú. Spoločne rastieme – v láske a v múdrosti.
Chceš zažiť svoj vlastný retreat?
Ak ťa volá podobné dobrodružstvo a ponor do vlastného vnútra, dopraj si pobyt pre ženy – či už s kolegyňami, priateľkami alebo akejkoľvek zostave, ktorá túži vedome stráviť spoločný čas.
Ponárame sa do vôní, tvorby, zdieľania a ticha – v priestore, kde sa môžeš naplno uvoľniť a znovu nájsť samú seba.
🕊️ Napíš mi, ak by si chcela vytvoriť retreat na mieru pre svoju uzavretú skupinu.
Spolu pripravíme víkend, na ktorý sa nezabúda – jemný, liečivý a hlboko ženský.
